„Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať; hlavné nie je vyhrať, ale odvážne sa biť.“ Pierre de Coubertin

Dr.Jozef Uchaľ - predseda

T.J.Moussona 4
Michalovce 07101
0903603359
0905967930
olympijskyklub.michalovce@gmail.com

História olympijských hier

historia-oh.pdf (940 kB)
historia-zoh.pdf (347 kB)
slovaci-na-oh.pdf (354,1 kB)
www.olympic.sk

www.youtube.com/watch?v=DPvnZy9hTAI - Olympijská rozprávka

www.youtube.com/watch?v=kLeR-dYmOLk - Viktorov olympijský deň

www.youtube.com/watch?v=GeN9EMgeCxY - Olympijské symboly

www.youtube.com/watch?v=wX0Z-9dsQHU - Olympijské symboly II.

www.sportency.sk  

 

Bronzový medailista zo ZOH 2022, Pavol Regenda má pamätnú tabuľu na ZŠ Školská Michalovce.   www.michalovce.sk/sk/aktualita/bronzovy-medailista-pavol-regenda-ma-pamatnu-tabulu-na-svojej-zakladnej-skole

 

 

Informácie o nás

Olympijský klub Michalovce je občianske združenie, ktorého poslaním je chrániť, podporovať a rozvíjať olympijské hnutie v meste a regióne. V poradí už devätnásty olympijský klub na Slovensku bol založený 26.októbra 2011 za prítomnosti podpredsedu Združenia olympijských klubov Slovenska Antona Švajlena, primátora mesta Viliama Zahorčáka. Na ustanovujúcej schôdzi 58 delegátov z materských, základných, stredných škôl a športových klubov zvolilo za predsedu PaedDr.Jozefa Uchaľa.  OK Michalovce bol za člena Združenia olympijských klubov SR prijatý na valnom zhromaždení ZOK v Prievidzi 4.novembra 2011.

OK  dobrovoľne tvoria  individuálni a kolektívni členovia, ktorí majú záujem dobrovoľne pôsobiť v olympijskom hnutí na Slovensku a podieľať sa na plnení jeho úloh.

V roku 2017 a 2019 sme získali Cenu Vincenta Lafka pre najlepší olympijský klub Slovenska.

Výkonný výbor pracuje v zložení:

PaedDr.Jozef Uchaľ

Mgr.Jozef Porvaz

Mgr.Lívia Kalaninová

Anna Berdáková

PaedDr.Radmila Hajduková

Viliam Kohút

Mgr.Marcel Makovič

  

Naši olympionici

Olympijským myšlienkam v našom meste napovedá nedávna minulosť, i súčasnosť. 

I naše mesto sa môže pochváliť "svojimi" olympionikmi:

 

Pavol Regenda - ľadový hokej

(7.december 1999, Michalovce) slovenský hokejový útočník, aktuálne hráč tímu NHL Anaheim Ducks. Predtým pôsobil v tíme extraligových Michaloviec. Taktiež je členom slovenskej hokejovej reprezentácie s ktorým v roku 2022 získal bronzovú medailu na Zimných olympijských hrách v Pekingu.

Regenda začínal s hokejom v rodných Michalovciach, kde pôsobil v mládežníckych štruktúrach klubu do roku 2016. Okrem Michaloviec si zahral aj za juniorské tímy Spišskej Novej Vsi a Trenčína. V roku 2017 odišiel na sever Európy. Dve sezóny pôsobil vo Švédsku, v kluboch Linköping HC a Växjö Lakers HC, za ktoré nastupoval v súťaži určenej pre hráčov do dvadsať rokov. Pred štartom sezóny 2019-20 sa presunul do susedného Fínska, kde sa pripojil k mládežníckemu mužstvu Jokerit Helsinki. V tom istom ročníku odohral svoj prvý zápas v kariére medzi seniormi, jeden štart si pripísal za helsinský klub Kiekko-Vantaa, ktorý pôsobí v druhej fínskej lige Mestis. V sezóne 2020-21 sa vrátil do Michaloviec, ktoré postúpili do semifinále play off v Tipos Extralige. Regenda sa na ňom podieľal 25 bodmi za 11 gólov a 14 prihrávok v 50 zápasoch základnej časti a taktiež siedmimi bodmi (štyri góly a tri asistencie) v jedenástich zápasoch vyraďovacej časti.[4] V nasledujúcom ročníku získal v 43 zápasoch 39 bodov. Po sezóne sa dohodol na prestupe do BK Mladá Boleslav.[5] Za český klub však napokon nenastúpil, po skončení majstrovstiev sveta v hokeji podpísal dvojročný nováčikovský kontrakt s Anaheimom Ducks.[6] Prvýkrát v kariére bude pôsobiť v zámorí.  Pavol Regenda nastúpil prvýkrát za reprezentáciu v roku 2017 na majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov, ktoré sa konali v Spišskej Novej Vsi a Poprade. Na turnaji odohral všetkých päť zápasov, v ktorých si pripísal jednu asistenciu. Do národného tímu sa vrátil v roku 2019, keď sa ocitol v nominácii na majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov.[7] Regenda na turnaji strelil jeden gól a na ďalšie dva prihrával.   Do seniorskej reprezentácie premiérovo nahliadol v sezóne 2020-21, keď odohral štyri prípravné zápasy, v ročníku 2021-22 bol bol členom olympijského tímu, ktorý vybojoval bronzové medaily. V tej istej sezóne sa prvýkrát predstavil aj na seniorských majstrovstvách sveta v hokeji, kde v ôsmich zápasoch nastrieľal päť presných zásahov a stal sa najlepším strelcom tímu.

 

 


Pavel Gajdoš
gymnasta, tréner
(1.augusta 1936 vo Veľkom Bereznom - Ukrajina - 6.decembra 2022 v Prahe)                                                  


S gymnastikou začal pod vedením svojho otca na doma vyrobenom náradí v Nižnej Jablonke. Systematický tréning je spojený s gymnaziálnym štúdiom v Michalovciach, kedy pretekal za Športovú školu dorastu v roku 1951.
Jeho športový rast usmerňoval otec a riaditeľ Športovej školy dorastu Antonín Havel. Pochopenie počas stredoškolských štúdií našiel u telocvikárov Jána Vološina a Miroslava Kramárka. Bol všestranne nadaný. Vynikajúco hral futbal, hádzanú, výborne plával. V roku 1953 získal titul majstra Slovenska v gymnastike v kategórii dorastencov.
Po maturite v roku 1954 začal študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, no vzhľadom na neprimerané tréningové podmienky odišiel študovať na Inštitút telesnej výchovy a športu do Prahy. Tu sa plne prejavil jeho gymnastický talent a na sklonku štúdia bol členom reprezentačného družstva ČSR a v roku 1958 sa zúčastnil 1. MS v Moskve, kde ako člen družstva získal bronzovú medailu. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa stal členom Dukly Praha.
Počas svojej gymnastickej kariéry dosiahol tieto pozoruhodné výsledky: Na OH v Ríme v roku 1960 získal ako člen družstva 4. miesto, na OH v Tokiu v roku 1964 ako člen družstva 6. miesto. Na MS v Moskve v roku 1958 ako člen družstva bronzovú medailu, na MS v Prahe v roku 1962 opäť bronzovú medailu a 25. miesto vo viacboji. Na MS v Luxembursku bol 15. vo viacboji. Bol 14 - násobným majstrom Československa v disciplínach bradlá, kruhy, kôň na šírku a hrazda. Po skončení aktívnej pretekárskej činnosti pôsobil ako tréner v Dukle Praha, dlhé roky pracoval na Správe vrcholového športu v ČSĽA. Do dôchodku odišiel v hodnosti plukovníka v roku 1993. Dňa 6.12.2022 zomrel v Prahe.

 

Množstvo zaujímavých informácií získate na:www.sportency.sk,  www.youtube.com/watch?v=VkCvF1h8mwA

                                    

                    

Milan Mikuláš - ahká atletika

(1. apríla 1963 v Trnave pri Laborci) 

Základnú školu navštevoval v Michalovciach (1969-1978). Počas stredoškolského štúdia na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach sa začal aktívne venovať atletike a v priebehu 3. a 4. ročníka sa stal majstrom Slovenska v trojskoku a obsadil 2.miesto na majstrovstvách ČSSR a 2.miesto na majstrovstvách ČSSR juniorov. Okrem športu sa zaujímal o históriu a geografiu. Zúčastnil sa krajského kola zemepisnej olympiády. Po ukončení stredoškolského štúdia (1982) odišiel za športom do Prahy. Stal sa členom športových klubov Slávie Praha (1982-1984) a Olymp Praha (RH Praha) do konca svojej športovej kariéry (1995). Milan Mikuláš získaval športové úspechy aj v zahraničí, kde reprezentoval našu vlasť. Bolo to 3.miesto na Majstrovstvách Európy v hale r. 1989 v Haagu, 5.miesto na Majstrovstvách sveta v hale r. 1989 v Budapešti. Ako účastník OH 1988 v Soule bol zranený, na OH 1992 v Barcelone získal 15.miesto a na Európskom pohári družstiev l. miesto. Je držiteľom československých rekordov v trojskoku (17,53m) a v skoku ďalekom (8,25m) z roku 1988 platných podnes. Je zároveň držiteľom 10 titulov majstra ČSSR (trojskok, diaľka).  V roku 1992 ukončil VSE v Prahe odbor ekonomika dopravy. Po ukončení športovej kariéry začal pracovať ako ekonóm. V súčasnosti pracuje ako vedúci ekonomického úseku v spoločnosti SM7, a. s., ktorá sa zameriava na predpínanie mostných konštrukcií.

 

Ján Šaffa
tréner, pedagóg, ľahká atletika
(28.decembra 1953 v Malčiciach)


Po ukončení základnej školy nastúpil na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Michalovciach (1969 - 1972). Fakultu telesnej výchovy a športu absolvoval v rokoch 1972-1977 v Bratislave. Ľahkej atletike - šprintom na 100m, 200m a 400m sa začal pretekársky venovať od roku 1971 vo VSŽ Košice. Za Sláviu UK Bratislava pretekal počas vysokoškolského štúdia. V rokoch 1972-1973 bol juniorským reprezentantom ČSSR, v roku 1975 majstrom Slovenska v behu na 400m pozoruhodným časom 48,2s. Športovú kariéru uzavrel v roku 1976 pre zdravotné problémy a začal pôsobiť ako tréner v AŠK Banská Bystrica.
Jeho trénerská činnosť bola veľmi úspešná. Trénoval družstvo šprintérov ČSSR a ako reprezentačný tréner SR bol na OH 1996 v Atlante, kde jeho zverenec Štefan Balošák sa dostal do semifinále v behu na 400m a celkovo skončil ako tretí najlepší beloch. Viedol atletickú výpravu SR na OH 2000 v Sydney. Na MS v Helsinkách roku 1983 skončila štafeta na 4x400m štvrtá a Tomko sa prebojoval do semifinále v behu na 400m (5.miesto). Na ME juniorov v Slovinsku v roku 1998 obsadil jeho zverenec Boris Vazovan 3.miesto v behu na 400m prekážok. Na ME seniorov v Budapešti v roku 1983 bol Dušan Malovec 5. v behu na 400m. Štefan Balošák obsadil 7.miesto na ME seniorov v Helsinkách v roku 1994.
Ťažisko jeho klubovej trénerskej práce bolo v AŠK Dukla Banská Bystrica, kde pôsobil od roku 1978 až do roku 2004.V roku 1996 bol vyhodnotený ako najlepší slovenský atletický tréner.    

 

Ladislav Šesták 

pedagóg, tréner

(26. septembra 1929 v Michalovciach. Zomrel 18.11.2020 v Bratislave.)

 Po maturite na michalovskom gymnáziu pokračoval v štúdiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde ukončil odbor TV - filozofia v roku 1953.V rokoch 1953-1970 pracoval na katedre TV Pedagogickej fakulty v Prešove. Zároveň sa venoval trénerskej činnosti. V rokoch 1954-1970 bol trénerom hádzanárskeho oddielu Tatran Prešov. Pod jeho vedením Tatran Prešov sa stal v r. 1968-69 majstrom ČSSR. Od r. 1972 trénoval ČH Bratislava, ktorú doviedol v r.1972-73 na majstra ČSSR a v r.1974-75 do semifinále PEM.     Ako tréner reprezentácie ČSR v r.1961 s reprezentačným mužstvom na majstrovstvách sveta v NSR získal 2. miesto, v r.1972 na OH v Mníchove získal striebornú medailu a v r.1978 na majstrovstvách sveta v Dánsku 11. miesto. V rokoch 1989-1996 bol 1 rok trénerom vo švajčiarskom Tirolsku a 6 rokov trénerom UHC Salzburg. Zároveň pôsobil na katedre KTV PF University v Salzburgu. Popri tom zastával vážne posty v česko - slovenskom športe. V rokoch 1961-1973 bol členom predsedníctva CSZH pri ÚV ČSZTV v Prahe vo funkcii predsedu trénerskej rady. Od r.1997 je členom komisie metodiky a vzdelania pri SZH a od r.2002 členom klubu FAIR PLAY pri SOV. Za záslužnú prácu v oblasti športu boli mu udelené vyznamenania: Vzorný tréner, Zaslúžilý tréner, Tréner roka, cena "FAIR PLAY" a.i.    PIEŠŤANY 20. júna (SOV) – Predsedníčka Klubu fair play Slovenského olympijského výboru (KFP SOV) Janka Stašová a národná ambasádorka Rady Európy pre šport, toleranciu a fair play Katarína Ráczová v stredu odovzdali najvyššie ocenenie fair play na Slovensku – Cenu Jána Popluhára - za rok 2011 za celoživotné pôsobenie v duchu fair play dlhoročnému hádzanárskemu funkcionárovi, metodikovi a úspešnému trénerovi Ladislavovi Šestákovi.  Cena Jána Popluhára je jedným z výročných ocenení Slovenského olympijského výboru, ale tradične sa odovzdáva osobitne, spoločne s oceneniami KFP SOV. Tentoraz sa tak udialo na slávnosti v Kúpeľnej dvorane piešťanskeho Kursalonu. Ladislav Šesták najvýraznejšiu stopu zanechal ako hádzanársky tréner. Bol asistent trénera Víchu na olympijských hrách 1972 v Mníchove, kde tím ČSSR získal strieborné medaily. Podieľal sa aj na zisku striebra na majstrovstvách sveta 1961 v Dortmunde. S Tatranom Prešov i s Červenou hviezdou Bratislava získal ako tréner československý titul. "Veľmi si cením, že som dostal cenu pomenovanú po slovenskom Futbalistovi storočia Jánovi Popluhárovi, ktorý bol vynikajúci hráč a uznával fair play. Okrem športových výkonov som hráčom vždy prízvukoval, že je dôležité aj to, ako sa správajú. Sám som sa snažil ísť príkladom a som veľmi rád, že z mojich zverencov vyrástli nielen výborní hádzanári – štyria z nich sa stali majstrami sveta, traja získali olympijské striebro – ale aj dobrí ľudia," uviedol po prebratí Ceny Jana Popluhára Ladislav Šesták. 

Zdroj:SOŠV
 

 

Nicol Lucák - Čupková - ľadový hokej

(4.novembra 1992 v Košiciach)

 Najmladšou olympioničkou je hokejistka Nicol Čupková, od malička vyrastala v Michalovciach, kde od štyroch rokov hrávala hokej v chlapčenských družstvách. Navštevovala športovú triedu ľadového hokeja pri ZŠ Školská Michalovce a v 7.-9.ročníku hosťovala aj v prvoligových ženských družstvách Prešova, Popradu. Je členkou HK Mládež Michalovce, počnúc sezónou 2008/2009 hosťovala v drese HC Slovan Bratislava. V septembri 2011 prestúpila z HKM Michalovce do ženského HC OSY Spišská Nová Ves. V októbri 2011 o ňu prejavil záujem ruský klub Agideľ Ufa, kde 14.októbra 2011 odohrala svoj prvý zápas.  Do reprezentácie SR sa dostala už ako trinásťročná. Hrala na kvalifikačnom turnaji o postup na Zimné OH 2010, ako aj na MS I.divízie v rakúskom Grazi 2009.  V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 bola kapitánkou junioriek SR do 18 rokov. Získala dva bronzy z MS 2009 v Chambéry a 2010 v Piešťanoch.

V roku 2010 reprezentovala Slovensko na ZOH vo Vancouvri.

Podrobnejšie o N.Čupkovej na www.cupkova.estranky.sk


 

Richard Šechný - ľadový hokej

(19.október 1971 v Prešove)

Michalovčanom, hoci nie rodeným, je aj hokejista Richard Šechný.   Prvé extraligové sezóny odohral v HC Košice, pred ročníkom 1999/00 prestúpil do HKm Zvolen, kde vytvoril produktívne duo s Jaroslavom Törökom. V sezóne 2000/01 pomohol mužstvu získať premiérový majstrovský titul. V klube zotrval až ročníka 2005/06. Ďalší rok začal v poľskom klube Podhale Nowy Targ, odohral však len 4 ligové zápasy, v ktorých nebodoval a došlo k ukončeniu kontraktu. Následne uzavrel zmluvu s prvoligovým mužstvom Ski Park MHK Kežmarok. V tomto klube sa významnou mierou podieľal na vybojovaní titulu, čo znamenalo historický postup do najvyššej súťaže.V drese Kežmarku odohral celu sezonu v extralige , a po sezóne 2007/2008 prestúpil do Hk Poprad.  Richard Šechný sa po trinástich rokoch vrátil do materskej Dukly Michalovce. Zemplínčania v osobe 39-ročného centra získali mimoriadne cennú posilu.  Veď Richard Šechný má len v extralige na konte 844 štartov (piate miesto v historických tabuľkách) a 294 gólov (štvrtý v historickej tabuľke za Kuľhom, Kolníkom a Krotákom).

V slovenskej reprezentácii odohral 54 zápasov, strelil 10 gólov. Reprezentoval na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.